• Nadpis

      Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Excepturi perferendis magnam ea necessitatibus, officiis voluptas 
      • Nadpis

      • Kapitoly z histórie martinského hokeja

         

        História najpopulárnejšieho zimného športu – ľadového hokeja sa začala písať v tridsiatych rokoch minulého storočia. Tento šport prišiel do vtedajšieho Československa z Kanady a do vtedajšieho Turčianskeho Svätého Martina sa dostal predovšetkým prostredníctvom študentov, ktorí ho videli a počuli o ňom najmä z Prahy. Začalo to najprv korčuľovaním a potom aj prvými nesmelými pokusmi s hokejkou a pukom na zamrznutých miestach vyliatych potokov a rybníkov pri Turci.

        Prvé zmienky o organizovanom hokeji v Martine sú z r. 1932. Najväčšiu zásluhu na založení prvého hokejového klubu v Slávii Martin mali Alojz Dlabaja, M. Kolodziewský, Ján Jesenský a Miloš Kubík. V začiatkoch hrávali hokej prevažne študenti. Medzi prvých hráčov patril aj akademický maliar Miloš Bazovský.

        Prvé prírodné klzisko bolo na dvore bývalej obchodnej akadémie - meštianskej školy oproti „stoličkovej“ továrni Tatra. Neskôr sa hrával hokej na klzisku pri Sokolovni, kde je dnes druhé trávnaté futbalové ihrisko a potom na miestach, kde je teraz hádzanársky štadión a tenisové dvorce. V začiatkoch mantinely nahrádzali „foršty“ vo výške cca 20 cm. Keď bola zima tuhá, ich výška bola niekedy len  cm, lebo ľadu pribúdalo. Inokedy, keď počasie hokeju neprialo, bol ľad len niekoľko dní. Šatňou bola drevená búda, ktorú si z dosák zhlobili  samotní hráči a funkcionári, slúžila nielen hokejistom ale aj pre korčuľujúcu verejnosť. Striehlo sa na prvé mrazy a hráči potom na smeny polievali ľad vodou zo studne často dlho do noci, aby sa mohli korčuľovať a hrať hokej. Odpoludnia a v podvečerných hodinách korčuľovala najprv verejnosť pri hudbe a večer pri nie najlepšom osvetlení chlapci trénovali a hrali hokej.

        Za hokejový klub Slávie hrávali v začiatkoch brankári Jančiarik a Heinrich, v obrane Švehla, Toldy, A. Beniač, v útoku Chmel, Jesenský, Engeltaler, Biednik, Bazovský, Steindl, Lindner, Beljajev, J. Ruttkay a ďalší. Prvé priateľské zápasy hrávali martinskí hokejisti s blízkymi klubmi z Vrútok, Kláštora pod Znievom, Rybárpoľa, Žiliny, Kremnice a z ďalších miest a mestečiek stredného Slovenska. Aj prvý výstroj bol veľmi biedny. Dresy boli futbalové, rukavice šermiarske alebo hocijaké iné, hokejky boli často na bandy hokej alebo ich nahrádzali rôzne samorasty. Hráč Jozef Toldy, pracovník stoličkovej továrne, vyhotovil z masívneho dreva vo fabrike ťažké hokejky. Ján Jesenský doviezol z Prahy výstroj a podľa neho si hráči sami zhotovili chrániče na nohy, plecia a lakte.

        Na klzisku pri dnešnej Obchodnej akadémii zohrali martinskí hokejisti aj prvé medzinárodné stretnutie s hokejistami BBT Budapešť, ktorí prišli aj s maďarskými reprezentantmi Hircsakom, Jónaiom a Vargom. Boli zaskočení menším klziskom a slabším osvetlením. Martin viedol v 1. tretine 2:0 a nakoniec prehral lichotivým výsledkom 2:4. Okrem tradičných súperov zo stredného Slovenska hrávali martinskí hokejisti aj na turnajoch v Tatrách v Smokovci a Poprade. Ako majstri župy štartovali aj v Bratislave na otvorenom klzisku v Petržalke a ŠK Bratislava a prehrali len 2:4, pričom cestovali na zápas od skorého rána osobným vlakom, lebo na rýchlik nemali peniaze.

        Vo veľmi skromných podmienkach vyrástol v Turčianskom Svätom Martine v tridsiatych rokoch veľmi dobrý hokejista Viliam Chmel, ktorý neskôr obliekal dres bratislavských klubov VŠ a OAP. V roku 1941 reprezentoval aj Slovensko v medzištátnych stretnutiach s Chorvátskom a Maďarskom. Bol veľmi dobrým korčuliarom a vynikal palicovou technikou.  Za OAP Bratislava hrávali aj ďalší Martinčania Pavol Biednik a Ján Jesenský.

        Po druhej svetovej vojne už v zime 1945/46 si hokejisti urobili ľad a nadviazali na predchádzajúce roky. Medzi najlepších hráčov v povojnovom období už v drese Sokola Turčiansky Svätý Martin a neskôr ŠK a Spartaka Martin patrili brankári Jozef Mauer a František Cetl, obrancovia Viliam Chmel, František Gromnica, Bohuš Nemčok, útočníci Karol Chrenko, Viliam Gombársky, Juraj Medek, Slavomír Junaska, Ján Ruttkay, neskôr aj Ján Izáik, Vladimír Dudáš, Jozef Lepeta, Vladimír Hlaváč, Dušan Kulich, Vladimír Šebesta, Július Molnár, Daniel Majer, Bohuš Záborský a ďalší.

        Vtedy mali premiéru aj vysoké mantinely, solídne osvetlenie, drevené šatne na prezliekanie a neskôr aj oplotenie. Prvý kompletný hokejový výstroj získali martinskí hokejisti až v roku 1949. Hokejový oddiel zorganizoval najmä zásluhou Jána Jesenského, Viliama Švehlu a tajomníka Michalca na prírodnom klzisku pri Sokolovni na tenisových dvorcoch vystúpenie Viedenskej ľadovej revue. Prišlo naň veľa divákov, ktorí zaplatili nielen náklady s tým spojené, ale zostalo aj na zakúpenie výstroja.

        Martinskí hokejisti dvakrát vyhrali krajskú súťaž. Pre nedostatok finančných prostriedkov sa však museli postupu vzdať. Šport si vyžadoval veľkú obetavosť a oduševnenie. Hokej viackrát prežil len zásluhou nezištných a neúnavných ľudí, ktorých spájala práve láska a nadšenie k tomuto športu. V sezóne 1947/48 Martin nezohral doma ani jeden zápas, jednoducho nemal ľad.

        V sezóne 1957/58 vyhral Spartak Martin divíziu pred Lietavskou Lúčkou, Dubnicou, Považskou Bystricou, Vrútkami a Ružomberkom, keď v desiatich zápasoch získal 15 bodov. Mužstvo tvorili väčšinou futbalisti, ktorí v lete obúvali kopačky a v zime korčule. Vo víťaznej zostave boli Jozef Mauer, F. Strnad, Daniel Majer, František Mareš, Vladimír Jurík, Vladimír Hadaš, Milan Haľama, Juraj Medek, Viliam Gombársky, František Hello, Jozef Bajerovský a Jindřich Mattas. Na úspechu mali veľký podiel aj obetaví funkcionári J. Hlavňa, J. Sliačan, F. Kraus, V. Najšel a T. Jančík.

        S rozvojom Turčianskych strojární a ich výstavbou, hlavne v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia, sa postupne zlepšovali aj podmienky pre športovanie. Hokej zobral pod svoju strechu Hutný závod Turčianskych strojární, ktorého riaditeľom bol veľký nadšenec hokeja Ing. Jindřich Zapletal. Spolu s hŕstkou ďalších pracovníkov fabriky a obetavých funkcionárov hokeja mal najväčšiu zásluhu na tom, že sa na Podháji v roku 1965 otvorila prvá umelá ľadová plocha. Bola na mieste dnešného zimného štadióna a chladenie ľadu zabezpečoval martinský pivovar.

        Hokej sa však hral v TJ Hutník Martin stále len amatérsky a na úrovni krajskej súťaže. V roku 1969 využili funkcionári Hutníka, že Slávia VŠDS Žilina nemala peniaze na svoju činnosť. Martin teda uhradil nejaké dlhy za Žilinčanov. Spojil sa s nimi a už pod menom Hutník Martin hneď v ročníku 1969/70 vyhral divíziu a prvýkrát vybojoval pre Martin Slovenskú národnú hokejovú ligu (SNHL).

        V druhej najvyššej súťaži sa však nováčik z Martina už pod názvom TJ Strojárne  nezohrial dlho. Získal len sedem bodov, skončil posledný a po sezóne musel zostúpiť do nižšej súťaže.

        Po roku martinskí hokejisti opäť divíziu vyhrali a vrátili sa do SNHL. Odvtedy patrili k stálym účastníkom druhej najvyššej súťaže v bývalom Československu. Za zmienku stojí, že v roku 1975 zohral Martin aj prvý významnejší medzinárodný zápas s národným mužstvom Rumunska a vyhral ho 6:5. Hralo sa ešte na otvorenom klzisku, stretnutie sledovalo 2.500 divákov a Martin potom bol sparringpartnerom Rumunom aj v Bukurešti a táto družba trvala 3 roky. Podobne sa Martin stretol v medzinárodných stretnutiach s národným mužstvom Maďarska.

         

        Rozvoj najpopulárnejšieho zimného športu si už vyžadoval aj vytvorenie lepších podmienok pre hokej aj v Martine. V roku 1977 dostala ľadová plocha strechu a postupne sa tu začal budovať dnešný zimný štadión. O postavenie umelej ľadovej plochy, zakrytie zimného štadióna a potom i na rozvoji hokeja sa začiatkom sedemdesiatych rokov okrem Ing. Zapletala veľkou mierou pričinili Ing. Bedřich Hořínek, Ing. Dušan Tomek, Ján Ferdus, František Doležálek, Ing. Jindřich Mattas, JUDr. Alojz Petríček, Ladislav Matoulek, Milan Mišura a mnohí ďalší.

         

        Prvými trénermi boli Jozef Beniač, Ladislav Jesenský, Milan Grantner, Stanislav Beran, atď. Oddiel spolupracoval najmä so Stredným odborným učilišťom železničiarskym vo Vrútkach, kde bol majstrom odborného výcviku Ladislav Jesenský a odtiaľ vyšli viacerí martinskí hokejisti.

        Veľký podiel na kvalitnej mládežníckej základni v Martine mala aj spolupráca so Základnou školou na ulici Gorkého a založenie hokejových tried na škole v roku 1981. Zaslúžili sa o to najmä riaditeľ ZŠ Vojtech Niksch, ďalej Pavol Vojtáš, Milan Krajmer a v posledných rokoch riaditeľ ZŠ Ján Šamaj, mnohí učitelia, tréneri a funkcionári.

         

        Najmä od zakrytia ľadovej plochy v r.1977 sa môže martinský hokej pochváliť aj kvalitnou  prácou s mládežou. Samozrejme, raz sú roky úrodnejšie, raz menej úrodné. ádežnícke družstvá dosiahli veľa pekných úspechov. Tu sú aspoň najväčšie úspechy martinských mládežníckych kolektívov – juniori: 2001/02 a 2002/03 – majster Slovenska, starší dorast:  1991/92  – majster Slovenska a 4. miesto na majstrovstvách     Československa, 1993/94 - 2.miesto na Slovensku, 1987/ 88 -3.miesto na Slovensku, mladší dorast: 1989/90 -2.miesto na Slovensku a 3.miesto na majstrovstvách Československa,          1993/94 a 1996/97 - 2.miesto na Slovensku, starší žiaci: 1991/92, 1992/93 a 1996/97 –majster Slovenska

         

         

        Veľkú zásluhu na tom mali tréneri mládeže Ján Hazucha, Bohumil Kleskeň, Pavol Vojtáš, Ladislav Jesenský, Stanislav Beran, Eduard Giblák, Miroslav Révay, Jaroslav Markovič, Jaroslav Lehocký, Pavol Šimka, Jozef Farkaš, Štefan Klaus, František Mrukvia starší a mladší, Ladislav Žáčik atď.